ŠVP VYSOKÉ TATRY ČTVRTEK

Naši milí, verní čitatelia,

práve ste si otvorili posledný článok tohtoročnej školy v prírode, tak sa pekne usaďte a môžete začať čítať. V prvom rade by sme sa chceli poďakovať všetkým, ktorí sa pomodlili za lepšie počasie, pretože je to neuveriteľné, ale z pôvodného celodenného dažďa, na nás spadlo dohromady 487 kvapiek. Ale poďme pekne poporiadku.

Dneska sme si opäť prispali a vstávali opäť o 7:30, o 8:00 raňajky av 9:00 zraz pred hotelom. Od hotela sme sa vydali smer lanovka. Pán učiteľ Fuchsa šiel zakúpiť lístky a ihneď potom sme naskákali do kabínok, ktoré pojali presne 4 kusy. V priebehu cesty sme prestúpili na ďalšiu kabínku, do ktorej sme sa naskladali v desiatich a tá nás doviezla na Skalnaté pleso. Pohotoví čitatelia teraz určite zbystrili a hovoria si, že tu už sme boli. Naozaj sme tu boli, a to hneď počas prvej prechádzky, keď sme sa sem vydrápali po svojich. No musíme povedať, že lanovkou to bola fakt pohoda. Po výstupe sme sa obliekali do búnd a plášteniek, pretože ľahko pršalo. Po toalete a pár minútach, než sme sa rozhojdali, som sa vydali po červenej turistickej značke smer Hrebienok. Síce sme šli prevažne z kopca, ale cesta to bolo opäť náročná a my sa museli premeniť na kamzíky, pretože sme šli opäť po kamennom chodníku a dnes to aj málinko kĺzalo. Po asi pol kilometri sme sa z búnd a plášteniek vyzliekali, pretože po dáždiku ani vidu ani slychu.

Cestou som minuli Obrovský vodopád, Veľký Studený potok – o tom, ako bol studený, by mohla hovoriť pani učiteľka Hubená, ktorá ho otestovala na vlastnej koži na nohách. Ďalej sme minuli Malý vodopád Studeného potoka a nakoniec Veľký vodopád Studeného potoka. Cez tieto prírodné krásy, sme došli do cieľa našej cesty - na Hrebienok. V miestnej chate sme sa postupne zišli a vychutnali sme si tu vopred objednaný obed. Dnes sme si všetci pochutnali na vývare a na hranolčekoch s kuracími stripsami. Nejaký čas sme tu posedeli ao 14:00 sme sa vydali na posledné dva kilometre do Starého Smokovca. Najprv sme sa ale museli obliecť do búnd a plášteniek, pretože začalo ľahko mrholiť, ale opäť to netrvalo dlho a ten „trápny“ dáždik ustal. Cesta viedla iba z kopca pozdĺž pozemnej lanovky a lá Petřín. Tou sme sa mohli zviezť, ale nakoniec sme to nevyužili.

V Starom Smokovci sme chvíľku počkali na električku, ktorá nás odviezla späť do Tatranskej Lomnice. Po vystúpení z vlaku sme zašli doplniť zásoby a na hotel. Niektorí využili druhý vstup do wellness centra a niektorí sa dávali do kopy na izbe. O 18:45 sme sa zišli na poslednej spoločnej večeri, kde sme sa dohovorili, že si pôjdeme urobiť spoločné foto v triednych mikinách na terasu na 7. poschodí. Lenže ouha, začalo celkom solídne pršať, tak sa akcia odpískala, ale ... Pani učiteľka sa asi 2 minúty pred zrazom zašla na terasu pozrieť, pretože tam ešte nebola a zistila, že už je po daždi, a tak dala telefónom echo, že sa máme na terasu dostaviť. Tu prebehlo fotenie, aj keď nie všetci dodržali dress code. Po fotení sme sa zišli v lobby, kde prebehlo zhodnotenie akcie a tu sa „rozpršalo“ dnes naposledy. Ale tento dážď nám nevadil, tento dážď boli totiž slzy. Ale o tom vám povieme napríklad sami.

Večerka máme dnes predĺženú, pretože zajtra nás čakajú už len raňajky, balenie, krátka prechádzka po okolí, nákup suvenírov a odchod späť do Prahy. Príchod do Prahy je podľa cestovného poriadku o 22:50. Počas cesty vás budeme informovať o prípadnom oneskorení. Ale počítajte s uvedeným časom a máme vám vybaviť, že nás máte počkať priamo na nástupišti, na ktorý vlak príde.

A už dosť, dobrú noc av galérii vás čaká opäť várka fotiek. Jo a dnes sme ušli rovných 10 km, teda pani učiteľka sa ešte asi 90 m prechádzala po stanici, aby tých 10 km padlo.

Dobrú noc a zajtra sa tešíme vaši skúsení vysokohorskí turisti.